História vitráže

Farebné mozaikové výplne okien sa objavujú už od antiky. Najvačšší rozvoj klasickej vitráže však súvisí hlavne so stavbou stredovekých katedrál. Vtedajšie technológie neumožňovala výrobu veľkých sklenených tabúľ, rozmerné otvory bolo nutné vyplňovať tabuľami zo spojovaných skiel. Rozvoj však nebol vynútený len technickou nevyspelosťou, veľký význam vitráže je vidieť napr. u stredovekého ideológa katedrálnej architektúry, opáta Sugera, ktorý kládol dôraz svetlu a farbe z veľkých okien mimoriadny teologický a liturgický význam. Spojovanie farebných skiel sa vyprofilovalo ako samostatné umelecké remeslo.

Ak sa predtým technika vitráže používala prevažne pre chrámy, kláštory a kostoly, v neskoršej dobe prenikla aj do svetských priestorov a domácností - zdobia sa aj okna a dvere, alebo ich časti. Práca s menšími dielmi a rozvoj jemnejších, presnejších techník viedlo aj k výrobe rôznych dekoratívnych predmetov a šperkov.

Klasická vitráž

Klasická vitráž vzniká spájaním rôznofarebných úlomkov skla za studena pomocou olovených profilov. Používa sa na plochy (okná, dvere).

           Nepravá vitráž

Na povrchu bežného skla je možné rôznym spôsobom aplikoval imitáciu, která zdánlivo vytvorí efekt klasické vitráže. Nepravá (falošná) vitráž sa vytvori iba za pomoci farieb na sklo a nalepovacej olovenej kontúry, alebo kontúry z farby. Základný princíp vitráže (skladaním jednotlivých kúskov skla) sa tu neuplatňuje. 

Tiffany vitáž

Technika Tiffany nie je vitráž v pravom zmysle slova, aj keď výsledok je podobný.

Týmto spôsobom výroby prišiel Louis Comfort Tiffany. Miesto oloveného profilu sa používa medená fólia - páska rôznych šírok, z jednej strany je opatrená silným lepidlom (páska môže byť pod lepidlom aj farebná, čierna alebo postriebrená). Spájanie jednotlivých opáskovaných dielikov sa robí pomocou cínu. Je možné použiť aj menšie kúsky skla, výsledný predmet má jemnejšie - tenšie spoje. Farebné sklá musia byť pre tuto techniku presne zabrúsené (špeciálnou brúskou na sklo s hlavou s diamantovým prachom). Skla môžu byť číre, opálové, poloopálové, alebo s rôznym povrchom.

Pomocou techniky Tiffany je možné vytvoriť aj priestorové objekty (napr. lampy, lustre, alebo menšie závesné dekoračné predmety).